Vážny záujem o Božie slovo – „metAmotivácia“

PRVÍ ĽUDIA

Najprv sa chcem s vami vrátiť až k prvým ľuďom do raja. Prečo? Musíme si uvedomiť, že prví ľudia mali „normálne“ podmienky pre život. Vtedajšie „normálne“ podmienky sú pre nás dnes žiaľ podmienky „ideálne“ – čiže už iba predmetom snov a túžob. Prví ľudia nepoznali žiadnu bolesť tela, nepoznali žiadnu chorobu, nepoznali vzájomné ubližovanie, súperenie, nepoznali smrť. Príroda bola plne v ich službe. Ich život bol radostný, pokojný, bez vnútorných obáv a strachu. Na prvého človeka nečíhala žiadna nástraha. Ich vnútro nebolo naklonené k zlému. snívanie o lepšom živote? Na to nebol žiadny dôvod. Na hnev, smútok, lakomstvo, ... na nič také nemali nijaký podnet.

Áno, bolo to tak. Hovorí nám to Biblia. Boh stvoril človeka na svoj obraz, preto bol ich „normálny“ život taký „ideálny“. Adam a Eva boli stvorení svätí, šťastní, nevinní; ale pozor! – nie bez možnosti rozhodovania, nie bez slobody, čiže nie bez možnosti rozhodnúť sa hoci aj priamo „proti“ svojmu Bohu.

Boh – ich Stvoriteľ – nechal v strede rajskej záhrady vyrásť celkom obyčajný strom, ktorý Sväté písmo nazýva „strom poznania dobra a zla“. Človek by mu nikdy nedal taký názov. Obyčajný strom a tak dôležitý? Povedzme, že to bol ovocný strom, jabloň. Je isté, že to nebola jediná jabloň v celej záhrade; okolo bolo mnoho ďalších stromov s tým istým ovocím a s tou istou chuťou. Prečo Boh nechal vyrásť práve tento strom? A prečo prikázal človekovi, že zo všetkých stromov môže jesť, ale z tohto jedného jesť nemôže ani dnes, ani zajtra – nikdy? Je to preto, aby človek – obraz svojho Stvoriteľa – zostal dokonalý, čiže slobodný, aby nebol ako zhora riadený robot (inštinktom).

Ale poďme ďalej. Prečo Boh dopustil, aby ich Diabol pokúšal a navádzal na zlo? Preto, aby boli naozajstní ľudia, aby sa vo všetkom podobali Bohu, čiže aby mali možnosť sa celkom slobodne a zodpovedne rozhodnúť. Keby Boh nedal človekovi takúto širokú slobodu, jeho jedinečná osobnosť by sa nemohla naplno rozvíjať a jeho služba Bohu by nebola dobrovoľná, ale vynútená. prečo nebola sloboda prvých ľudí taká, že by si mohli vyberať iba medzi rôznymi dobrami? Prečo k tým rôznym dobrám muselo pribudnúť aj to zlo? Preto, lebo sloboda musí obsahovať všetky možnosti, čiže aj možnosť Bohu dobrovoľne slúžiť, ale aj možnosť celkom sa mu vzoprieť a odvrhnúť Ho (non serviam!).

Ako nás učil veľký pápež Benedikt XVI., človek má dokonca aj „slobodu sebazničenia“.

SLOBODA

Už to, že vôbec čítaš tieto riadky, je znakom mojej a tvojej slobody. Úžasné! Sloboda je vnútorná mohutnosť, umožňujúca vybrať si čo bude náplňou tejto sekundy a všetkých za ňou nasledujúcich. Umožňuje nám konať jednu vec skôr a druhú neskôr, alebo vôbec. Je to neprítomnosť donucovania.

Pozor! Nemusenie robiť to, čo sa mi v tejto chvíli nechce, ešte neznamená, že môžem robiť to, čo sa mi v tejto chvíli chce. funkcia slobody nespočíva v tom, že „robím to, čo sa dá“, ale v tom, že „robím to, čo sa má“. Sloboda a svojvôľa nie je to isté. Slobodné konanie nikdy nie je bez následkov a plnej zodpovednosti za svoje konanie.

HRIECH

Skutok, ktorý vykonali Adam a Eva, voláme „hriech“. Došlo k zmiešaniu zla s dobrom, myseľ človeka bola zmätená, vnútorné duševné sily boli otupené, zatemnené. Do človeka vošiel „duch vzbury“. Dobro sa zrazu stalo ťažšie dosiahnuteľné ako zlo.

Vyhnanie z raja

Vyhnanie človeka z Edenu, z rajskej záhrady, na zem znamenalo obrovskú zmenu. Všetko bolo iné. Vyhnaní prarodičia našli na zemi nepríjemné novinky: tŕne, bodľač, zvädnuté kvety, stromy bez ovocia, nebezpečné šelmy, pred ktorými sa bolo treba chrániť, jedovaté hady, ku ktorým sa nesmelo priblížiť, páľavu slnka, objavil sa dusivý prach, na človeka prišla únava, smútok, – padá prvá slza. Po prvýkrát si človek uvedomil, čo naozaj získal a čo stratil. Po prvýkrát človek zistil, že slobodné konanie má vždy svoje následky a zodpovednosť, svoje ovocie. Po prvýkrát sa zamyslel a uvedomil si, že odteraz potrebuje pomoc. Po prvýkrát človek zistil, že jeho konaním môže zla pribúdať a dobra ubúdať; že bieda, bolesť, trápenie, smútok sa môžu zväčšovať a prehlbovať až po hranicu zúfalstva, beznádeje, nezmyselnosti. Človek pochopil, že raz mu bude sloboda vzatá a premení sa na nezvratnú odmenu či trest. Človek sa stal tvor hľadajúci záchranu.

BOŽIA ZÁCHRANA

to podstatné, čo človek hriechom stratil, môže znovu získať. Cesta k tomuto zisku je však iba jedna jediná. Ide to prostredníctvom objavenia, prijatia, spoznania Ježiša Krista a viery v Neho. Ježiš Kristus je záchranca, spasiteľ, vykupiteľ človeka. Všade tam, kde siaha zlo, tam počuť aj hlas nebeského Otca, ktorý vyzýva svoje deti spoznať zničujúcu povahu hriechu, jeho nástrahy a následky. Boh varuje človeka vopred, aby sa správne rozhodoval. Vyzýva, aby sa slobodne vzdal hriechu, aby prijal dobro ako jedinú cestu života. Boh ponúkol človekovi pravdu.

BIBLIA

My veríme, že Sväté písmo je pravda, ktorá odhaľuje lož, čiže odhaľuje zlo a poukazuje naň.

Božie slovo je návod, ktorý vedie našu slobodu – poznačenú hriechom – k poznaniu a k správnemu rozhodovaniu. Duchovný život je život, ktorý víťazí. A to najkrajšie nakoniec – víťazí aj nad smrťou. Je to život „večný“.

MOTIVÁCIA – TÚŽBA PO PRAVDE

Úvodné myšlienky považujem za dôležitý základ pre dobrú motiváciu, čiže „metamotiváciu“.

Vzbudený záujem o duchovné veci má mnoho nepriateľov v nás i okolo nás a mnohokrát, ak si nedáme pozor, nenápadne, ale žiaľ – reálne – zhasne.

NÁHODA

„Náhodne“ som na internete našiel nezmyselnú, ale veľavravnú úvahu. Prosím, nech vás nepohorší jej ukončenie. Pre mňa je práve ten záver veľavravný (hoci celkom pomýlený). O čom dievča na záver v skutočnosti hovorí, idealizuje? Sníva o tom, čo my reálne môžeme a máme mať. hovorí o „našom“ konci, o raji, o nebi, o rajskom šťastí, ktoré je dokonalé, úplné, totálne a večné. Čítajte, čo stredoškoláčka píše:

„Najnespravodlivejšou vecou na živote je spôsob, akým sa končí. Život je ťažký. Zaberie vám veľa času. A čo dostanete na konci? Smrť. To je čo, nejaká odmena?! Myslím si, že by to malo byť celé obrátené. Najskôr by ste mali žiť v domove dôchodcov. Vyrazia vás, keď budete príliš mladý. Dostanete zlaté hodinky. Pôjdete do práce. Budete pracovať 40 rokov, až kým nebudete dosť mladý, aby ste mohli ísť na opravdivý "dôchodok": drogy, alkohol, večierky, škola. Nakoniec sa stanete dieťaťom. Hráte sa, nemáte žiadnu zodpovednosť. Stanete sa bábätkom. Vrátite sa späť do bruška. Strávite tam svojich posledných 9 mesiacov vznášaním sa a nakoniec skončíte ako orgazmus.“

Mladé dievča veľmi odvážne, súčasným slovníkom mladých, ale veľmi jasne vyjadruje silnú túžbu, ktorú nosíme všetci v sebe. Všetci chceme, aby na konci nezvíťazila smrť, ale „rajský“ život a aby ten život nebol hocijaký, ale aby bol konečne nádherný, úplne radostný, proste „Život“!

A Boh nám sľubuje práve to a na celú večnosť. Sľubuje nám to v Biblii, v Božom slove, ktoré sme rozhodnutí „dostať do seba!“

BIBLIA V REGÁLI, BIBLIA V MOJICH RUKĆH, BIBLIA V MOJOM SRDCI

Biblia je poklad, duchovné zlato, prameň života. Nič cennejšie tvoje ruky držať nikdy nebudú. Biblia však svoje cennosti nedá, nevydá len tak. povedali sme si o dôležitosti, nevyhnutnosti, nenahraditeľnosti „metamotivácie“. Sám názov hovorí, že to nie je bežná motivácia, záujem, túžba, sen, myšlienka na ideál ponúkaný v Biblii. Je to „supermotivácia“, ktorá je oheň, moc, sila, energia, vášeň, nadšenie; ktorá nepozná pauzu, výnimky, oslabenie. Je to opravdivé „chcenie“, ktoré pretrváva, drží si silu, neupadá.

Prečo je to také dôležité? Povedali sme si, že vôľa, naše chcenie, má vonkajších i vnútorných nepriateľov, ktorí sú silní, neúnavní, skutoční neprajníci. Okrem týchto vonkajších (napr. svet, ľudia, hmota) a vnútorných (napr. stres, únava, pohoršenie, lenivosť, pýcha, driemoty) nepriateľov je tu ešte jedna prekážka.

tých, ktorí naozaj chcú (metamotivácia), Boh totižto čoskoro postaví pred TAJOMSTVO!

Či azda môžeme pri záujme o Boha očakávať niečo iné než tajomstvá? Ale žiadne strachy! Z čoho je rozum zúfalý, v tom má srdce zaľúbenie.

ČLOVEK a BOH, ČLOVEK A SVET, ČLOVEK A ČLOVEK

Povedali sme si, že prvotný hriech Adama a Evy – ich slobodné rozhodnutie – sa dotklo nielen človeka (bol nenávratne vyhnaný z raja), ale spôsobil aj „trhlinu“ a „utrpenie“ v celom vesmíre. Znamená to, že nielen medzi človekom a Bohom (duchovným svetom), ale aj medzi človekom a zvyškom hmotného sveta nastal nesúlad, disproporcia. Príroda sa stala zrazu nielen pomocníkom, ale aj problémom, skúškou, ťažkosťou, „trestom“. Ďalší následok hriechu, ktorý si musíme veľmi pozorne všimnúť, je fakt, že po prvotnom hriechu sa človek človekovi z brata obrátil na protivníka, neprajníka, nepriateľa a veľmi rýchlo došlo aj k prvej najhrubšej násilnosti, k bratovražde. Kain zabil svojho nevinného brata Ábela.

Uvedomme si to v tej najhlbšej možnej reálnosti, „vsiaknime“ do seba pravdu o tom, čo všetko spôsobil prvotný hriech. Novovzniknutá dráma človeka dostala nečakané rozmery. Vyhnanie z raja sa stalo doslova „peklom“ v mnohých aspektoch. My si musíme uvedomiť, že to bol „šok“, všetko bolo narušené, „zavírené“, predovšetkým strachom a neistotou. Všetko bolo akoby „nasmerované do pekla“. Ak naozaj CHCEME porozumieť BIBLII, Božiemu slovu, musíme začať práve tu. Je veľmi dôležité mať v mysli jasno, mať vžitú pravdu o sebe, pravdu o svojom vlastnom hriechu; vedomie pravdy, ku ktorému nič nepridávam, ale ani nič neuberám. K tomu „pravdivému“ videniu seba nás dovedie pravda Božieho slova. Najprv musí prísť dobré, reálne poznanie seba, až potom je možné dobré a reálne poznanie Boha.

SEBAPOZNANIE

všetci ľudia sa rodia už v  „identite hriechu“. Máme napr. vôľu naklonenú skôr k zlému než k dobrému. nosíme na sebe (na tele: napr. estetické a iné závady a nedostatky) i v sebe znaky, že sme boli vyhnaní z raja (napr. v nás pôsobia sily, ktoré neprajú životu: starnutie, choroby, strach, bolesť, smrť). Zároveň však všetci túžime do raja sa opäť vrátiť. Dosvedčuje to neuhasiteľná túžba po šťastí, plnosti, večnosti, po láske. Toto je pravda o človekovi.

„Ó, PREŠŤASTNÁ VINA, PRE KTORÚ K NÁM PRIŠIEL TAK VZNEŠENÝ VYKUPITEĽ!“

Ježiš Kristus, Boží Syn, dobrovoľne a s láskou vstúpil do tejto drámy človečenstva a celého sveta. Jeho osoba sa stáva centrálnym bodom dejín stvorenstva. Stáva sa Alfou a Omegou. Všetko – celý vesmír – je nasmerované na Krista, „lebo všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ (Jn 1,3). Je to veľmi dôležité zistenie. Vtelenie – inkarnácia – Božieho Syna bolo totižto posledným dôvodom stvorenia človeka a celého vesmíru. Prostredníctvom Ježiša Krista Boh Stvoriteľ naplnil svoje totálne darovanie sa svojmu stvoreniu – človekovi. To nám dáva odpoveď aj na pálčivú otázku, či Boh už vopred nevedel, že stvorený človek v rajskej záhrade dlho nevydrží a že so „slobodným“ človekom to bude veľmi, veľmi ťažké.

KAIN a ÁBEL

Po Adamovi a Eve (po hebr. Iš a Iša) sa musíme na úvod pristaviť aj pri ich deťoch. Prečo? Lebo dôsledok vyhnania z raja sa v plnej miere prejavil okamžite, už na ich deťoch. Je isté, že prví rodičia mali detí viac, ale Božie slovo spomína explicitne iba prvé dve z nich – bratov Kaina a Ábela. Poďme však po poriadku. Keď Adam a Eva po hriechu zistili (spoznali), že sú nahí, vyrobili si zástery z figového listu a zakryli svoju nahotu. Avšak Boh im určil iné oblečenie – odev z kože. Čo to znamená? Sledujte pozorne. Kvôli koži, čiže zahaleniu nahoty prvého človeka, muselo byť zabité prvé zviera. To je úplne prvá živá obeta (princíp „život za život“), spomínaná v Božom slove. Na tomto istom princípe musel zomrieť aj Ježiš Kristus. Ábel bol chlapec dobrý, oddaný, verný, pokorný, veselý, vďačný. Kain, jeho starší brat, naopak mal v sebe myšlienky vzbury a reptania proti Bohu. Kain sa hneval na Boha za to, že za jeden „malý“ hriech rodičov bola „prekliata“ ešte aj zem pod ich nohami. Kain nechcel niesť na sebe následky hriechu svojich rodičov, búril sa proti tomu. Diabol vybral z jeho srdca pokoru a vsunul doň pýchu, čo sa mu u Ábela nepodarilo. Kain bol plný pochybností o tom, že Boh je spravodlivý, láskavý, milosrdný. Rovnako ako jeho rodičia Adam a Eva nedal pozor na moment skúšky. Diabol aj jeho pokúšal tým istým pokušením vzbury proti Bohu a úspešne vložil do jeho srdca ešte horšie myšlienky a následne ešte horšie „slobodné“ rozhodnutia. Kain bol starší a Ábel mladší, a už len táto skutočnosť stačila na to, aby do mysle Kaina vniesla rivalitu a pocit nadradenosti. Kain je exemplár takého človeka, ktorý nedokáže v pravde „spoznať sám seba“, prijať a uznať svoju „hriešnosť“. Obaja bratia mali priniesť živú obetu vďaky tak, ako im to prikázal Boh. Ábel to urobil ochotne, s radosťou a presne tak, ako zneli Pánove pokyny. Ábelovu obetu Boh prijal. Kain však nedbal o oltárnu obetu a obetoval len pár plodov zeme. Boh jeho obetu neprijal. Hoci Ábel upozornil svojho brata na zlé konanie, Kainovo srdce sa ešte viac zatvrdilo. Reptal aj na to, že takéto živé obety, pri ktorých tečie krv, nemajú žiadny zmysel.

Kain opäť dokazuje, že nevidí správne svoj vlastný život. rozhodol sa spoliehať iba na svoje vlastné sily. Rozhodol sa ísť vlastnou cestou, rozhodol sa pre úplnú slobodu zmýšľania a konania. Boh sa z jeho duše celkom stratil. Výsledkom toho bol neustály nepokoj, hnev, rastúci odpor voči bratovi, nenávisť a nakoniec bratovražda. Kain svojho mladšieho – nevinného – brata zabil. Dôležité je pochopiť, že Kain ešte skôr, než zabil svojho brata, sám – slobodne – zabil svoju dušu. Zničil ho hriech. Hoci zostal živý, jeho duša už bola mŕtva. Tajomstvo hriechu nám už na Kainovi ukazuje, že táto sila zla sa nezastaví dovtedy, kým nezničí, nezabije, nezatratí, neuvrhne do pekla.

A OPÄŤ METAMOTIVÁCIA

Tento zdĺhavý úvod považujem za dôležitý, aby sme našli v sebe silnú a stálu motiváciu pre Božie slovo, pre tajomstvo, pre pravdu, realitu, objektivitu, pre spoznanie hriechu. Je dôležité rozpoznať „protisily“, čiže nepriateľstvá, nebezpečenstvá, nástrahy. Je dôležité byť obozretný a nedať sa zviesť Pokušiteľom, Satanom a jeho anjelmi, ktorí tú svoju zničujúcu „metamotiváciu“ nestrácajú nikdy; ani vo dne, ani v noci.

Myslím si, že po tomto úvode už nemáš problém uznať, že aj ty potrebuješ poznať a študovať Sväté písmo, rozjímať a spoznávať Boha. Prví rodičia neboli iba „zlým vzorom“; my sme ich hriechom zostali navždy poznačení. Na druhej strane naša situácia nie je beznádejná. Človek je a zostane hriešny, ale máme Spasiteľa, Vykupiteľa Ježiša Krista, ktorého potrebujeme milovať nadovšetko. čo všetko táto veta znamená, to je úloha, ktorú máme pred sebou.

KRST

KRST je prvotná sviatosť, ktorá nám zotiera dedičný hriech ako taký a obracia naše vnútro k Bohu.

následky hriechu však zostávajú. Preto nás čaká každodenný duchovný rast a boj.

Víťazstvo máme isté, pokiaľ sa aj my – slobodne a NAOZAJ – rozhodneme pre Ježiša Krista.