Otče náš: Pokladal som Boha za svojho Otca, miloval som ho a dôveroval som mu?

Ktorý si na nebesiach: Zmýšľal som o Bohu veľkoryso? Tešil som sa na slávu Boha? Myslel som na to, že celý svet stvoril Boh, že celý svet patrí Bohu, obdivoval som Božie dielo?

Príď kráľovstvo tvoje: Dúfam v príchod Boha, Božie kráľovstvo? Pomáham pripravovať cestu Božiemu kráľovstvu doma, v škole, v povolaní úprimnosťou, vernosťou, kamarátstvom, ochotou pomôcť?

Buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi: Som o tom presvedčený, že Boh chce vždy len to, čo je pre mňa dobré? Viem, že pre mňa nemôže byť nič lepšie, než to, aby sa mi vo všetkom stala Božia vôľa? Plnil som Božiu vôľu rád? Boh mi dáva všetky pozemské veci, ktoré potrebujem. Ďakoval som mu za všetky jeho dary? Radoval som sa z nich?

Odpusť nám naše viny: Ľutoval som svoje hriechy? Dôveroval som vždy v to, že mi Boh odpustí? Som vďačný za odpustenie?

A neuveď nás do pokušenia: Vydal som sa ľahkomyseľne do nebezpečenstva hriechu? Volal som v pokušení k Bohu? Viem, že bez Boha nič nezmôžem.

Ale zbav nás Zlého: Prinášal som svoje starosti Otcovi? Očakával som vždy od neho pomoc? Čakám na dokonanie sveta, keď prestane všetko zlé? Do tejto sv. spovede zahrňujem všetky svoje hriechy, ktoré som spáchal od malička voči Pánu Bohu, blížnym i sebe.

Sviatočné: Sväť zasvätené sviatky.

Nedeľné: V nedeľu a zasvätený sviatok buď zbožne, duchom, účastný  na sv. omši.

Pôstne: V piatok si ulož aspoň jedno sebazaprenie, skutok kajúcnosti

Veľkonočné: Aspoň raz do roka sa vyspovedaj z ťažkých hriechov. Prijmi aspoň raz do roka sv. prijímanie a to vo veľkonočnej dobe.

Napomenutie Cirkvi: Podľa svojich síl sa máš starať o vydržiavanie kostola.

Každý človek má úlohy, ktoré sa nedajú vyčítať zo všeobecného mravného zákona, ktoré nie sú slovne zdôraznené v desatoro Božích prikázaniach, napriek tomu ich však musíme poznať, aby sme správne konali vo svojom stave. Tieto povinnosti sú rôzne podľa veku, povolania, zodpovednosti, skúsenosti a omilostenia.

Moja úloha: Rozvíjam správnym spôsobom sily, nadanie dané mi od Boha? Zaceľujem svoje telo čistým spôsobom, otužujem ho? Rozširujem svoje vedomosti? Usilujem sa konať viac, než sa žiada? Posilňujem svoju vôľu tým, že pracujem trpezlivo, vytrvalo, rozhodne? Ako ináč ešte? Učím sa zo svojich skúseností? Pôsobil som apoštolským duchom na iných? Preberal som rád náboženské a liturgické úkony? Pripravil som sa dobre na to? Konám vo svojom manželstve podľa kresťanských meradiel? Myslím na to, že moje spolupôsobenie v Kristovom kráľovstve sa začína v mojej vlastnej rodine?

Ako sa môžeš spovedať: Nevzdelával som sa ďalej z nedostatku záujmu, z lenivosti. Rušil som vyučovanie, nesplnil som úlohy. Bol som ochabnutý, malátny. Nepomohol som núdznym, nechal som ich odísť. Zreteľné volanie  milosti som odmietol. Hrešil som opovážlivo, spoliehajúc sa na to, že sa môžem z toho vyspovedať. Opomínal som pomoc pre farnosť, nevykonal som prevzaté služby. Dával som iným zlý príklad. Môj rodinný život trpel zarábaním peňazí, zábavami, záľubami. V manželstve som bol netrpezlivý, nespokojný, nedôverčivý, žiarlivý.

DOMA

Neohováral si zbytočne svojich rodičov? Nešíril si nerozumne ich chyby? Nevymýšľal si ich chyby, nepreháňal si v kritike rodičov? Poslúchal si rodičov? Nerobil si si z nich posmech, nepohŕdal si nimi? Neurážal si ich? Neklamal si rodičov a blížnych? Nie si lenivý a neochotný? Vieš sa pozdraviť, poďakovať a poprosiť rodičov? Nezabúdaš na gratulácie a darčeky pre rodičov? Nie si mrzutý, drzý, hrubý? Modlíš sa za rodičov? Navštevuješ starých rodičov a máš ich v úcte? Nekradneš rodičom peniaze či iné veci? Udržiavaš doma poriadok? Neškodíš úmyselne súrodencom? Nehádaš sa zbytočne s nimi? Nie si pohoršením pre súrodencov? Nebavíš sa na ich smútku, utrpení a neúspechu? Neškodíš si na zdraví prejedaním, pitím, fajčením, drogami? Netýraš zvieratá?

ŠKOLA

Nie si hlúpy voči slabším a menším? Nemáš chuť sa pyšne vyťahovať pred druhými? Nie si nerozumne pyšný na svoje veci, postavu, účes, vedomosti? Poslúchaš učiteľov? Nepodvádzaš pri písomkách? Neklameš? Si poctivý pri učení? Prekonávaš lenivosť? Nie si drzý? Nenadávaš na učiteľov? Pomáhaš spolužiakom? Dokážeš o pomoc poprosiť?

Máš poriadok vo svojich školských veciach? Vrátil si požičané veci? Neničil si školský majetok? Nekradol si? Neklamal si u lekára? Netajil si doma známky?

Počítač, mobilný telefón, osobné veci

Nemáš v mobile nemravné fotografie, nahé a zvodné postavy, nemravné animácie a porno flash video? Nepozeráš nemravné stránky na internete za účelom vzrušenia sa? Neuchováš v mobile či v počítači nemravné vtipy a hrubé, neslušné výrazy?  Nepozeráš a neuchovávaš nemravné časopisy, filmy, DVD, video, fotky, obrázky a publikácie?

ULICA

Pozdravil si ľudí, ktorých poznáš? Pozdravil si sa starším ľuďom? Bol si opatrný pri jazde na bicykli? Nejazdil si na aute bez vodičského oprávnenia? Dbal si na čistotu ulice? Neničil si verejný majetok? Nehrešíš hrdinsky na ulici? Nie si pohoršením pre druhých na ulici?

DRUHÍ, KAMARÁTKY a KAMARÁTI

Odpustil si, keď ťa o to niekto poprosil? Neklamal si kamarátov? Hovoril si pravdu? Nevymýšľal si si? Dodržal si dané slovo? Dokázal si povedať nie, keď ťa niekto  navádzal na zlé? Vedel si sa rozdeliť s druhými? Nebol si skúpy, chamtivý? Neposmieval si sa kamarátom? Nežaloval si? Nie si škodoradostný? Nezávidíš? Vieš sa s láskou zaprieť, odpustiť, prepáčiť, pochopiť, dopriať, rešpektovať, neodsudzovať, nepodozrievať, vytrpieť iných takých akí sú? Nesprávaš sa z frajeriny  neslušne? Nepožíval si pre kamarátstvo drogy, nefajčil si z frajeriny, nepil si s nimi alkohol, nie si vulgárny pred kamarátmi? Nežiješ nečistý, nemravný život? Nezneužívaš opitých chlapcov či dievčatá na pohlavné ukojenie? Nepáchaš nečistotu s druhými, v skupinkách? Nepozeráš v noci erotické filmy? Nehovoríš nemravné vtipy a poznámky? Nerobíš nečisté veci v skrytosti sám so sebou, nedráždiť sa zbytočne, neupadáš do zvrhlej sebalásky a sebaukájania? Nenahováraš iných na nemravné konanie? Kontroluješ žiadostivé pohľady, myšlienky a dotyky?

JAZYK

Neklameš a neprekrúcaš pravdu? Nehrešíš, nepreklínaš, nenadávaš? Nerozširuješ zbytočne chyby iných? Nevymýšľaš a nehovoríš nepravdivé veci na iných? Nehovoríš posmešne o Bohu a viere?

PRÁCA

Bol si ochotný pomôcť aj druhým? Dokončil si začatú prácu? Pomohol si ochotne i bez odmeny? Vieš čestne pracovať? Nezanedbávaš možné dobro? Nie si chamtivý po veciach, po kariére, po prednostiach pred druhými? Nebuduješ si príliš sebecké ideály?

CIRKEV

Zúčastňuješ sa každej nedeľnej a sviatočnej svätej omše? Nechodíš poza kostol? Neprichádzaš úmyselne neskoro na sv. omše? Sledoval si pozorne svätú omšu ako modlitbu? Nevyrušuješ v kostole? Nie si v kostole úplne bezducho? Neškodil si úmyselne kňazovi? Nehanbíš sa prejaviť svoju vieru aj mimo kostola? Nehanbil si sa za vieru pred kamarátmi? Snažil si sa aspoň trochu vzdelávať vo viere? Nebol si ľahostajný, nedbanlivý voči duchovným veciam, voči sv. spovedi, voči sv. omši, voči modlitbe? Nezotrval si viac mesiacov s hriešnym svedomím bez sv. spovede? Dobre si sa pripravil na spoveď? Nezatajil si nejaký hriech? Neklamal si kňaza? Nebol si v spovedelnici falošný, neúprimný, nečestný a luhár? Splnil si pokánie so sv. spovede? Nepáchaš hriechy s tým, že sa potom aj tak z toho vyspovedáš? (Spoliehať sa na Božie odpustenie je jeden z najhroznejších hriechov!). Zapájaš sa čo najviac do života cirkvi? Pomáhaš jej alebo si skôr na škodu a pohoršenie? Nenechávaš všetko ľahostajne na druhých?

MODLITBA A BOH

Modlíš sa pravidelne každé ráno a každý večer? Vstávaš tak, aby si mal čas na modlitbu? Nedávaš viac miesta pre leňošenie a potom sa nemodlíš? Modlíš sa pred jedlom a po jedle? Spytuješ si každý večer svedomie z prežitého dňa? Snažíš sa o prehĺbenie modlitby? Oľutuješ každý večer svoje chyby a hriechy? Snažíš sa byť sústredený pri rozhovore s Bohom? Neberieš všetko len ako suchú povinnosť a zbytočnú záťaž? Kľakneš si pri modlitbe aspoň niekedy? Dokázal si sa pri modlitbe Bohu aj poďakovať? Neprosíš Boha len vtedy, keď je s tebou zle? Zveroval si sa Bohu so svojimi starosťami? Nerozprával si o náboženstve posmešne, nevyslovoval si Božie meno zbytočne, bez potreby, bez úcty a posmešne? Nerúhal si sa Bohu? Máš aspoň ako takú snahu o nápravu chýb, zlozvykov a slabostí? Veríš vôbec v potrebu dobra, veríš v duchovný život a v škodlivosť hriechov? Veríš, že Boh každé vykonané dobro odmení a každé zlo potrestá? Nebývaš zúfalý, bezradný, bez chuti ďalej žiť? Nerúhaš sa Bohu z frajeriny? Veríš, že sa oplatí všetko vydržať a tešiť sa na večný život, kde už žiadne zlo nikdy nebude? Veríš vo večný život? Nechystáš sa aj zomrieť v ľahostajnosti, v povrchnosti a slabom záujme o duchovné veci? Nemiluješ príliš pozemský život na úkor večného života? Veríš v to, že pravé a trvalé šťastie sa zrodí len v čistom srdci? Veríš vôbec v Boha?

1.- 3. prikázanie

Život s Bohom: Vo svätom krste sme boli dobrotou milosrdného Boha vyvolenia povolaní za Božie deti. Boli sme vystrojení Božím životom, pozdvihnutí k chrámu Ducha Svätého, pretvorení v údy Kristovho tela. Ježiš Kristus je  náš brat,  náš Pán.

Moja úloha: Beriem vážne Boha a jeho posolstvo? Mám snahu žiť s Bohom? Snažím sa vytvoriť život podľa jeho milostiplného vedenia? Volím pri rozhodovaní jeho cestu? Pri akom rozhodovaní sa to v ostatnom čase jasne preukázalo? Prejavujem sa tiež medzi známymi a priateľmi v prospech svojej viery? Chválim a velebím Boha? Patrí sv. omša k najdôležitejším hodinám môjho života? Slávim liturgiu v duchu Cirkvi? Stojím úctivo pred Božou sviatosťou? V slovách a postojoch, v držaní tela? Vidím vo všetkom dobrom Boží dar? Prinášam skoro každú k nemu a prosím ho za odpustenie? Prijímam všetko ťažké ako jeho odpustenie a jeho úlohu? Nesiem to ako svoj kríž - za Kristom? Snažím sa o dennú modlitbu? Ako je to so mnou - s mojím pokojom, sústredím sa, s úctou? Tvorím osobnú modlitbu zo svojho života a zo svojich záležitostí? Starám sa o to, o čo sa stará Boh? - O ľudí a ich spásu? Pripravujem príchod Kristovho kráľovstva vo svojom okolí? Pociťujú spolublížni niečo z lásky k Bohu prostredníctvom mňa? Som pri obeti sv. omše s vlastným obetným úmyslom? Beriem si vždy novú silu zo sv. prijímania? Zo sv. písma? Zo spoločenstva s žijúcimi kresťanmi katolíkmi?

Uvážené otázky, ktoré ti pomôžu: Žiješ podľa Ducha Kristovho? Poznáš jeho slová a jeho učenie? Snažíš sa o to? Raduješ sa v Bohu z jeho nesmiernej dobroty, z jeho skutkov spásy, z jeho Cirkvi? Tešíš sa  na skvelý cieľ, ku ktorému nás on povolal? Akú úlohu majú v tvojom živote modlitby, obeť sv. omše, sviatosti? Prehlbuješ toto stretnutie s Kristom? Ako sa prejavuje tvoja nedeľa v pracovnom dni? Čo si myslíš o apoštoláte? Akú službu a akú úlohu máš v obci, vo farnosti? Dáš sa ľahko ovplyvniť vo svojom náboženskom živote? Môžu sa druhí roznietiť podľa tvojho správania, podľa tvojho príkladu? Poznal si jasne, v ktorom životnom stave môžeš najlepšie slúžiť Bohu - či v manželstve, alebo v zasvätenom živote Bohu?

Ako sa môžeš spovedať: Málo som sa staral o Božiu vôľu... opomenul som vieru, kázeň, vyučovanie. Vo všedné dni som  nekonal podľa svojho náboženského presvedčenia. Viac som si cenil svoje peniaze, česť, pôžitok než Boha. Boh pre mňa mnoho neznamenal. Málo som na neho myslel. Opovážlivo dôverujem vo veľkosť Božej  milosti. Nerád myslím na Boha, náboženský život, pociťujem málo lásky k Cirkvi. Denné modlitby som často  nekonal. Hanbil som sa za svoju vieru. Zapieral som ju. Modlil som sa vlažne, povrchne, mechanicky. Môj postoj pri modlitbe bol bez záujmu, bez úcty. Hovoril som neúctivo o Bohu a o sv. veciach. Bol som bez nálady a roztržitý pri sv. omši. Prišiel som veľmi  neskoro a úmyselne som sa postavil ďaleko od oltára. Úmyselne som nebol na sv. omši (ako často). Nedele som nezasvätil, narušil som ich nepokojom, zbytočnou prácou všedného dňa, honbou za zábavou. Reptal som na svoj život a   na Boha,  klial som. Zlé úkazy vo všednom živote, ktoré som mohol zmeniť, som nechal ďalej účinkovať, urputne som zhrešil proti Božiemu milosrdenstvu. Odkladal som obrátenie.

HLAVNÉ PRIKÁZANIE LÁSKY K BLÍŽNEMU - Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali. Láska je základom evanjelia, je putom dokonalosti. Láska  je dobrotivá, veľkorysá. Nevyvyšuje sa, nezatrpkne. Láska nikdy neprestáva. Je to najvyššie, čo priniesol Ježišov život  na zemi.

Moja úloha: Ako som ochotný pomôcť kamarátsky všetkým, s ktorými sa stretám? Dával som vždy dobrý príklad? Rozdával som útechu a  priniesol som pomoc tým, pre ktorých je život ťažký - chudobným, stiesneným, opusteným, skúšaným a ohrozeným blízkym? Som spravodlivý pri hodnotení iných ľudí? Snažil som sa o sprostredkovanie, kde som mohol zaviesť mier a prispieť k uzmiereniu? Rád i opakovane som odpustil? Znášal som chyby iných, snažil som sa ich napraviť dobrým príkladom? Pristupoval som k iným v apoštolskom duchu? Snažil som sa o sebaovládanie, o znesiteľnejšie ovzdušie miernosťou, prinášajúc pokoj vo svojom okolí?

Úvahové myšlienky,  ktoré ti  pomôžu ďalej: Čo ťa zaujíma u spolublížnych? Ich činy, vlastnosti, záujmy, motívy? Ich citové výlevy, ich schopnosť dať sa vydráždiť? Akých ľudí si si zvolil za svoj vzor, príklad? - Športovcov, filmové hviezdy, bádateľov, známeho, učiteľa, rodiča, príbuzného, kňaza? Poznáš v iných, aj v protivníkovi, brata v Kristovi? Vieš kto sú tvoji „najmenší bratia v Kristovi“? Je ti ľúto, ako iný neodpovedajú Božej vôli? Bol by si ochotný nasadiť svoj život za iných?

Ako sa môžeš spovedať: Hľadal som svoj prospech na úkor iných. Bol som náladový, bezohľadný, neznesiteľný. Pohŕdal som svojimi spolublížnymi, vedome som ich prehliadal, zaobchádzal som s nimi nespravodlivo. Mal som záujem len o tých, ktorí sú nápadní, od ktorých niečo očakávam. Zasieval som medzi nich nepokoj. Vytváral som nepriateľstvo svojou drzosťou,  podráždenosťou, zlou radou. Nadmierne som sa hneval kvôli cudzím chybám. Dal som iným pocítiť svoju nevďačnosť, tvrdohlavosť srdca.

4. prikázanie

Pán rodiny: Cti otca svojho a matku svoju, budeš dlho živý a dobre sa ti bude dariť na zemi, čo ti dá Pán, tvoj Boh.

Ježiš Kristus dlho žil v rodine v Nazarete. Rodičia nám po Bohu darovali bytie a život. Im vďačíme, že sme pokrstení a že sme vyrástli v pravej viere.

Moja úloha: Som vďačný, že mi Boh dal práve týchto rodičov? Ctím si ich a milujem ich? Poslúcham ich a modlím sa za  nich? Nasadzujem všetko, snažím sa o to, aby bolo všetko harmonické, mieruplné? Starám sa o rodinu? Mám ohľad? Znášam chyby rodičov, súrodencov, príbuzných? Vidím v rodičoch zástupcov Boha a svojich najväčších dobrodincov? Ctím si tiež svojich predstavených, duchovného otca, učiteľov, ktorí ma vedú na príkaz Boha a učia ma? Poslúcham ich? Som ochotný Boha nadovšetko milovať, poslúchať, a to, samozrejme, viac ako ľudí? Mám úctu pred starobou? Môžu  moje deti žiť podľa  môjho príkladu? Starám sa o ich výchovu? Postaral som sa o lásku, radosť a mier v rodine? Pokúšal som sa urobiť manžela (manželku) šťastným, podporoval som ho (ju) a staral som sa predovšetkým o jeho (jej) spásu? Je moja láska nesebecká, pripravená na obeť? Viem sa rozdeliť s inými o dobré veci? Nechávam všetko len pre seba? Je moja  láska trpezlivá, rozumie iným?

Otázky k úvahe, ktoré ti pomôžu ďalej: Máš  názor na život zodpovedajúci tvojmu veku a tvojim skúsenostiam? Si povrchný, záhadný, zamyslený? Alebo už sklamaný, rezignovaný, ochabnutý? Čo vlastne očakávaš od života? Pohodlie, poznanie, bohatstvo? Alebo osvedčenie, zápas, pôsobenie pre Boha? Čo pre teba znamená povolanie? Lepší zdroj príjmov? Máš svojho koníčka, aby si duševne neschudol jednotvárnosťou? Čo robíš podľa svojich síl pre Božie kráľovstvo? Máš čas pre svojho manžela (manželku)? Prejavuješ porozumenie pre jeho (jej) slobodu? Nahradzuje televízny prijímač váš rodinný život? Myslíš často na Božské srdce a na Božiu Matku? Dokážeš sa s Pánom rozprávať ako Božie dieťa? Patrí mu celá tvoja láska, keď si sa mu zasvätil(a)? Alebo je tvoje srdce rozdelené?

Ako sa môžeš spovedať: Hanbil som sa za svojich rodičov. Mal som voči  nim odpor. Neopúšťal som im ich chyby. Neposlúchal som rodičov - po dlhom zdráhaní. Pripravil som rodičom rôzne starosti, pretože som bol k nim  neúctivý, neláskavý, hlavatý. Postavil som sa voči  nim vždy (zväčša) podľa svojej hlavy. Zneužil som dôveru rodičov napr. v peňažných veciach, neskorým chodením domov, novými známosťami. Voči svojim súrodencom som sa neovládal. Voči príbuzným som bol tyranský, náladový, chcel som mať vždy pravdu, chcel som byť v práve. Nechal som, aby iní za  mňa pracovali. Svojich predstavených som ťažko zarmútil, štval som proti  nim, preklínal som  ich. Obklopoval som svojich predstavených lichotením, vychvaľovaním, prikrášľovaním a podobne som získal úspechy. Bol som neúprimný a oklamal som ich. Staral som sa málo o svoje deti. Bol som príliš prísny, nespravodlivý, netrpezlivý, zlostný. Bol som príliš mäkký, ustupoval som.

Myšlienky k úvahe, ktoré ti  pomôžu ďalej: Čo môžeš urobiť pre  mier, vieru, radosť v rodine? Chcel by som viac sám rozhodovať a  niečím  nakladať? Cítiš sa byť toho schopný? Trpíš nevysvetliteľnými predpismi dospelých? Čo potom? Plníš ich s nechuťou a či s predstavou nádeje, že to má predsa nejaký význam? Domnievaš sa unáhlene, že rodičia, súrodenci by ti nerozumeli? Vypočuješ trpezlivo ich rady? Zo zarobených peňazí dávaš dosť domov? Zachovávaš domáce sviatky, slávnosti, pamätné dni? Snažíš sa, aby boli dobre oslávené? Ponechávaš si čas pre svoje deti? Máš predstavu o ich čítaní, priateľstvách, zábavách, známostiach? Posielaš ich  na náboženstvo? Ponechávaš ich výchovu, aj náboženskú, len iným? (Sú to zodpovední ľudia?) Kedy si sa  naposledy hral, rozprával, čítal im, pozeral s nimi knižky, spieval, pýtal sa ich na úlohy?

5. prikázanie

Pán života: Nemáš zabíjať. Proti blížnemu nehrešia len vrahovia, ale každý, kto sa hnevá na svojho brata, nadáva mu, nenávidí  ho, alebo mu škodí. Ježiš nám dáva zlaté pravidlo: „Všetko čo chceš, aby druhí robili tebe, rob tiež ty im.“

Moja úloha: Chránil som zodpovedne život a zdravie ako dar Boha? Nechávam jeho podiel, a to pokiaľ to záleží na mne, každému. Snažil som sa o dobrý vzájomný vzťah s druhými? Bol som ochotný pomôcť všetkým, s ktorými som sa stretol? Pôsobím na druhých dobrým príkladom, priamym postojom? Som ochotný nasadiť svoj život pre blaho druhých?

Otázky k úvahe, ktoré ti pomôžu pokročiť: Ohrozoval som svoje zdravie rozpormi,  nemiernosťou, nedostatkom spánku, škodil som sebe, iným na zdraví napr. využívaním, preťažovaním. Bol som ľahkomyseľný pri nebezpečnej práci, nezodpovedný ako vodič. Bol som sebecký, málo som pomáhal blížnemu, mal som tvrdé srdce pri úsilí o získanie úspechu. Bol som neláskavý pri roztržkách, nekamarátsky v povolaní. Nespravodlivý pri hodnotení iných. Bol som náladový, bezohľadný, neznesiteľný. Zapríčinil som spor, hádku, použil som zraňujúce slová. Bol som hnevlivý, pomstychtivý a nechcel som sa zmieriť. Využil som slabú schopnosť brániť sa u slabých, posmieval som sa im, zarmucoval som ich, zle som s nimi zaobchádzal, bil som ich.

6. prikázanie

Pán života: Nemáš narušovať manželstvo. V Novom zákone má telo skrze sv. sviatosti zvláštnym spôsobom účasť na hodnote a cti Božieho dieťaťa. Čistota tela a duše má chrániť hodnotu a česť človeka. Je preto hriechom zničiť svätosť tela zneužitím na zlo, vášeň.

Moja úloha: Pestujem si dušu i telo čisto, cudným postojom a správaním? Prejavujem čisté a ukáznené správanie celým postojom? Zmýšľam plný úcty o láske v manželstve, materstve, otcovstve? Stretám sa s ľuďmi druhého pohlavia úctivo, šľachetne, vedomý si zodpovednosti? Skúsil som v pokušení odvrátiť od toho pozornosť?

Otázky k úvahe, ktoré ti pomôžu pokročiť: Je ti jasný tvoj životný stav? Chce ťa Boh v manželstve, kňažstve, alebo v rehoľnom stave? Ako zmýšľaš o správaní pred zásnubami? Pokúšaš sa ovládnuť svoje pudy a podriadiť ich, aby ti raz mohli slúžiť? Aký máš postoj v príprave na manželstvo, alebo otcovstvo? Trpíš na paniku pred uzavretím brány? Vieš, že šťastie neprichádza z vonku, ale vnútorným bohatstvom? Si ohľaduplný vo svojom manželstve? Je ti manželstvo iných nedotknuteľné? Uvažoval si niekedy o panenskom stave? Aká je tvoja mienka voči zasvätenému stavu?

Ako sa môžeš spovedať: Bol som necudný v reči, pohyboch, správaní, obliekaní. Zotrval som úmyselne v nečistých myšlienkach. Rád som rozprával a počúval nečisté žarty. pozeral som na nečisté obrazy ľudí. Vyvolal som nečisté rozkoše nedovoleným spôsobom. Nečisté som robil sám, pritom došlo k nevere.

V manželstve som bol bezohľadný, neovládal som sa. Bol som bezdôvodne ľudsky vypočítavý k otázke detí a tak som poškvrňoval manželstvo. Bránil som sa požehnaniu detí.

7. prikázanie

Pán života: Nepokradneš! Týmto prikázaním Boh chráni majetok a vlastníctvo každého blížneho. Pre kresťana je veľkou hanbou byť zlodejom. Radšej máme dávať iným zo svojho a deliť sa s nimi o to čo vlastníme.

Moja úloha: Ctím si cudzí majetok? Zaobchádzam s ním opatrne a zodpovedne? Napravil som urobenú škodu? Ospravedlnil som sa aspoň za to, čo som ináč napraviť nemohol? Rád som sa s niekým delil? Mal som otvorené srdce voči núdznym? Som čestný až do poslednej maličkosti? Som šetrný v peniazoch a v šatách?

Otázky na zamyslenie, ktoré nám majú pomôcť: Akým spôsobom získavaš peniaze? Dobrou prácou, alebo bezmyšlienkovitou honbou, kalnými obchodmi, hazardnou hrou? Vidíš vo veciach tohto sveta úžitkové spotrebné predmety, aby si mohol žiť v spojení z Bohom, alebo si príliš pripútaný k veci? Si malomyseľný, ak sa máš niečoho zriecť? Chceš si kúpiť hneď každú novinku? Nemôžeš sa pozerať na tých, ktorí majú viac než ty? Si závistlivý? Pomáhaš svojím vlastníctvom, alebo si lakomý a tvrdého srdca?

Ako sa môžeš spovedať: Na úkor druhého som sa obohatil, uškodil som druhým zlou prácou, premárnil som alebo poškodil veci, ktoré mi nepatrili. Robil som ľahkomyseľné dlhy. Neplatil som účty, využil som slabších a podviedol som ich. Hrešil som podvodom (predražovaním), rozhadzovačnosťou.

8. prikázanie

Pán pravdy: Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu.

Ježiš Kristus povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ Kresťan nesmie klamať, lebo Boh je Bohom pravdy, opovrhuje hriechom. Satan je otcom lži. Kto koná pravdu, pôjde na svetlo.

Moja úloha: Som pripravený hovoriť pravdu za každých okolností? Som pri svojom konaní čestný a úprimný? Dodržal som dané slovo? Zachoval som zverené tajomstvo? Odvolal som falošné výpovede? Škodu pokiaľ je to možné, som nahradil? Odprosil som? Vysvetľoval som si dobre konanie spolublížnych? Bol som naklonený skôr odpúšťať, než žalovať? Modlil som sa v ťažkých situáciách k Duchu Svätému, ktorý nám núka pravé slovo?

Otázky k úvahe, ktoré ti majú pomôcť ďalej: Bojuješ o uskutočnenie pravdy? Máš jasnú predstavu o životnej úlohe? Snažíš sa o jej uskutočnenie? Záleží ti na tom, aby tvoj život bol opravdivý? Si prehnaný vo výrazoch? Hádžeš okolo seba heslá frázy? Necháš sa vo svojich názoroch a činoch ovplyvniť? Vieš rozoznať dobré obrazy od gýčov? Napodobňuješ filmové hviezdy a to tie, ktoré sa k tebe vôbec nehodia? Pokúšaš sa vonkajším zdaním zastrieť vnútornú prázdnotu? Imponuje ti vonkajšia fasáda? Utekáš pred bratským napomenutím? Môžeš niečo podobné zniesť? Je ti jasné, že láska k pravde znamená súčastne zvláštnu blízkosť ku Kristovi, pretože on je pravda, alebo pokladáš človeka milujúceho pravdu za hlupáka?

Ako sa môžeš spovedať: Klamal som zo zbabelosti, nadsadzovania, nenávisti, túžby po zisku, zo strachu pred blamážou atď. Tým som uškodil takýmto spôsobom. ... Hovoril som o iných zle, hoci som vedel, že to neurobili, t.j. zbytočne ľahko som uveril a ľahkoverne ďalej šíril, urobil som bezprávie krivým obvinením. Rád hovorím o chybách iných. Rozširoval som chyby iných, hoci to nebolo nutné. Na cti som utŕhal. Uviedol som iných do rozpakov svojou zvedavosťou. Podvádzal som v práci, v škole. Rád som predstieral falošné úkony. Bol som líškavý v rečiach. Podvádzal som pri hre. Pripustil som, že iní boli potrestaní namiesto mňa. Chcel som sa urobiť obľúbený úlisnosťou.

9. - 10.  prikázanie

Vnútorná jasnosť: Nemáš túžiť po žene iného. Nemáš prahnúť po cudzom majetku. Boh nechce vonkajšiu spravodlivosť, ktorá sa vyčerpá viditeľným skutkom. Chce celého človeka. Úmysel a čin majú tvoriť harmóniu. Sebavýchova sa začína čistým úmyslom, budem ju stále zušľachťovať.

Moja úloha: Myslím to vážne so svojou sebavýchovou? Odvažujem sa vyjsť z rámca prostrednosti? Ovládam sa v ťažkých situáciách, pri prekvapení, keď má moja vôľa prekážky? Premáham sa pri jedle, pití, fajčení, pri nepríjemných povinnostiach, voči nepríjemným ľuďom? Som pokorný a skromný? Beriem všetko vážne z rúk Boha ako dar? Aj to, čomu vlastne nerozumiem? Som odovzdaný v protivenstvách, veľkorysý v odpúšťaní? Som vďačný za Božie dary, snažím sa s Božou pomocou vyjsť so sebou? Som ochotný k obeti? Ak je, žiadam ju z vlastného popudu? Som umiernený, ovládam sa v požiadavkách života?

Otázky na zamyslenie, ktoré ti pomôžu ďalej: Skúšaš príležitostne, aké sú tvoje najvnútornejšie úmysly a túžby? Poznáš motívy svojich činov? Robíš svoje vnútorné rozhodnutia podľa ich úžitku alebo ceny? Ak berieš na ne ohľad, čo je rozhodujúce?

Pocítil si už niekedy, že ti druhí nerozumejú? Prečo, azda preto že žijú ľahostajnejšie a mnohé veci posudzujú povrchnejšie? Cítiš sa osamelí? Používaš túto dobu, túto náladu, aby si sa priblížil Bohu? Si neprístupný, domýšľavý, nedôverčivý, prívetivý, svieži, družný? Máš zvláštnu náklonnosť pre prírodu, umenie, poéziu pre krásu? Čo pociťuješ ako obzvlášť krásne? Si si vedomý toho, že máš byť obrazom Boha? Máš dojem, že tvoj život prebieha v správnych koľajoch? Čo by si mohol zlepšiť?

Ako sa môžeš spovedať: Bol som zlostný, panovačný, trúfalý. Bol som ješitný, márnomyseľný, nafúkaný. Staval som sa vždy do stredu, nebral som ohľad na oprávnené práva iných. Dokonca som sa tým chválil, rozsieval som nesvár. Veľmi som si zakladal na svojich výkonoch, schopnostiach a na svojej kráse. Preto som bol nedotklivý, vypínavý, ľahko som sa urazil. Po neúspechoch som bol smutný a malomyseľný. Bol som lakomý. Na peniazoch mi veľmi záležalo. Nerád som ich vydával, nerád alebo príležitostne málo na dobré účely. Bál som sa obety a bol som netrpezlivý, nepokojný, rozboľavený. Bol som závistlivý, žiarlivý, škodoradostný. Prečo? Hľadal som pôžitky a bol som nemierny v jedle, v pití, v tanci, v móde, v zábave.

Komu patrí tvoje srdce? Len jednému človeku, tvojej práci, tvojej rodine, tvojej vášni? Ak ti to Boh vezme, čo potom? Je tvoj život v službe pred Bohom? Na čo sa vo svojom živote spoliehaš? Len na svoju pracovnú silu, na peniaze, na duševné dary, vzťahy, na slušnosť – alebo na Boha? Čoho sa obávaš? Ľudí, moci, choroby, núdze, neúspechu, staroby, alebo smrti? Máš strach hlásiť sa k Bohu pred inými? Ako sa modlíš? Zo zvyku, povrchne, bez sily, pohodlne a zriedkakedy? Ako vyzerá tvoja nedeľa? Rozptýlene a stále niečo robíš? Alebo je pre teba deň Pána posilou pre telo, pre dušu? Aký máš vzťah k farnosti? Bez záujmu, podpichuješ, si nespoľahlivý? Pomáhaš podľa svojich síl v apoštolskom duchu? Ako si ctíš svojich rodičov? Staráš sa o nich? Kto má vplyv na tvoje deti? Máš pre ne čas? Môžu si ťa vziať za vzor? Aký máš vzťah k svojim predstaveným? Podvádzaš ich, podkladáš sa? Čo robíš, keď robia chyby? Zaobchádzaš zo svojimi podriadenými spravodlivo, blahosklonne? Neuškodil si svojmu zdraviu nemiernosťou, nedostatkom opatrnosti? Hrešil si necudnosťou v myšlienkach, alebo v činoch? Čo robíš pre čistotu spoločného života? Vlastníš veci, ktoré ti nepatria? Kradneš zlou prácou? O čom hovoríš? O chybách iných? Myslíš na to, čo hovoríš, a hovoríš tak ako je to potrebné?  Čo hovoríš?

• Znesvätenie Božích tajomstiev,

• neúcta k životu,

• pohŕdanie, posmech, výsmešná reč, odpor voči Bohu,

• odvádzanie iných od Boha k pochybnostiam,

• navádzanie iných k pohŕdaniu duchovného chápania života,

• zosmiešnenie úkonov viery,

• chladnosť voči Bohu, k veciam viery,

• chladnosť k otázkam večnosti, k duchovnému životu,

• znižovanie úcty voči kňazom,

• ľahostajnosť voči rodičom,

• narušovanie bratských vzťahov,

• úmyselné predlžovanie sporov,

• vyhľadávanie sporov,

• odmietanie zmierenia,

• hovorenie nepravdy,

• opustenie ľudí, ku ktorým ma viazala vernosť,

• uvoľňovanie zväzkov rodiny, manželstva, komunity.

Základnými ťažkými previneniami teda sú:

všetky spôsoby hrubosti, tvrdosti a bezohľadnosti; násilné činy, spôsobovanie bolesti; týranie slabšieho; zneužívanie svojho postavenia a svojej moci; súhlas so zlými činmi druhého, s jeho krutosťou; necitnosť k prosbám bezbranného človeka; vyhrážanie násilím; využívanie telesne slabých alebo menejcenných; vnútorné a viditeľné pohŕdanie ľuďmi; ponižovať druhých, zosmiešňovať ich, hrubo ich odsudzovať; zákerne osočovať; vyvyšovať sa zo samoľúbosti; ľahkomyseľná lož z nízkych pohnútok; zneužívať dôveru, priateľstvo,  lásku pre osobné ciele; tuposť voči nespravodlivosti, pritakávať na krivdu; utláčať druhých; krivo a lživo svedčiť; zákernosť s úmyslom poškodiť a zarmútiť; prejavovať navonok neresť; vedome klamať pre zisk a výhody; predstierať lásku; zradiť priateľa, národ, Cirkev; prezradiť zverené tajomstvo; zneužívať rozum na nízku vypočítavosť; chytráčiť so zlým úmyslom; hýriť,  najmä ak ľudia okolo majú nedostatok; zle platiť za preukázané práce a služby; zneužívať nevedomosť a slabosť druhých; zotročovať druhých akýmkoľvek spôsobom; pyšne a panovačne sa správať, konať a hovoriť; násilne si vymáhať pôžitok; neovládať vášne; byť akokoľvek lakomý; „kšeftáriť“ s hmotnými a kultúrnymi hodnotami - vidieť všade len peniaze; zmocňovať sa majetku nečestne alebo násilím; robiť intrigy a klamať; nesplniť vážne sľuby a záväzky; odmietnuť možnú pomoc deťom, slabým a starým; myslieť a hovoriť závistlivo; vymýšľať zlé činy; priať druhým zlo; byť zaťatý v nepriateľstve; vyhľadávať chyby na iných; mať podiel na nešťastí druhých; vydierať; pomstivosť v myšlienkach, slovách a činoch; úskočne konať pod  maskou vľúdnosti; byť bezcitný; preklínať; krivdiť; neprávom si prisvojovať hodnoty; vnášať nesvár medzi ľudí; nesvornosť; násilnosť; neuznať schopnosti iných; vydávať nebezpečenstvu zdravie a život; ohroziť česť druhého; hrubo, nízko a nemravne hovoriť; vedomá snaha škodiť; pustošiť hodnoty druhých; ničiť ľahkomyseľné prírodu, …

Sú aj iné myšlienky, nesprávne a nemúdre, ktoré nepatria k vážnym omylom – hriechom, ale k vážnym myšlienkovým omylom môžu viesť. Poškodzujú osobnosť a treba sa im rovnako vyhýbať. Takýmito základnými chybami sú:

• vypestovať si príliš malý okruh záujmov;

• hovoriť len o všedných a pozemských veciach;

• nevecná mnohovravnosť;

• hovoriť mnoho o sebe, o svojich schopnostiach, postavení;

• povrchné a premenlivé cítenie;

• slabý záujem o potreby iných;

• slabá všímavosť k povinnostiam - štúdiu, rodine, práci;

• zakladať si príliš na výzore, oblečení;

• malá snaha poznať veci ducha a kultúry;

• povrchný záujem o solídny duchovný život;

• život na samej hranici v striedmosti v jedle a pití;

• nekrotenie aj dovolených zmyslových žiadostí;

• malé vedomosti;

• malá snaha prekonať svoju slabosť,

• malá ochota ísť za dobrom;

• labilnosť charakteru;

• žiadostivosť mať veľa veci;

• mať príliš mnoho prianí;

• nedodržiavať aj menšie záväzky;

• nedisciplinovanosť v spoločenstve;

• nepresnosť v stávaní, stretávaní;

• neovládaná veselosť;

• nedôstojné správanie;

• namosúrenosť;

• náladovosť;

• polovičná práca;

• zbytočné kritizovanie;

• nevhodné žartovanie na účet druhých;

• neúprimnosť v malých veciach;

• slabá vytrvalosť;

• nestálosť v priateľstvách;

• nestálosť v podujatiach;

• nestálosť v štúdiu a v práci;

• viera nezakotvená v celej osobnosti;

• povrchnosť;

• povrchná účasť na sviatostiach;

• povrchné spovede;

• hra na duchovný život;

• domýšľavosť;

• nedoceňovanie práce druhých;

• nevďačnosť;

• neskromnosť;

• malé lži;

• chabá nádej;

• neúprimnosť;

• nedisciplinovanosť každého druhu.

Človek je len prejavom hmoty; problémami ducha možno kľudne pohŕdať;

netreba sa pýtať, či existuje duchovný svet, či existuje Boh, či existuje večnosť. Otázka Boha nemusí človeka zaujímať, veď mu to na nič nepomôže. Toto sú základné omyly mimoriadne vážne.

Vážne myšlienkové omyly, nemenej nebezpečné sú:

• Boh nie je dosť spravodlivý;

• Boh sa hnevá a chystá tresty;

• utrpenie nemá zmysel;

• život, okrem telesného života nie je nič;

• ľudia sú len zlí;

• život nemá zmysel;

• pozemský život nemá veľký význam, význam má len večnosť;

• človek sa po smrti znovu prevteľuje do iného človeka alebo zvieraťa /reinkarnácia/;

• prejavy viery stačí zachovať, netreba ich rozvíjať;

• človek môže konať podľa vlastnej ľubovôle;

• človek môže dobrovoľne odísť zo sveta /sebevražda/;

• človek je úplne pánom svojho života a osudu;

• všetko v živote je len náhoda;

• všetko vo svete je vedené len ľuďmi;

• netreba sa usilovať o dokonalosť;

• človek nepotrebuje duchovné vedenie;

• Boh sa nemôže prejaviť v dianí ani vo vedomí;

• netreba sa modliť;

• netreba byť pokorný;

• možno odplatiť zlo zlým, pomstiť sa za krivdy je normálne;

• netreba si všímať, čo sa okolo nás deje;

• netreba si až tak všímať vlastné vnútro; treba sa starať výlučne o hmotný blahobyt a telesné pohodlie;

• netreba sa starať o tých, čo sú v omyloch a blúdia;

• základ je žiť pre seba;

• myslieť si, že dosť viem a poznám;

• myslieť si, že dostatočne verím, dúfam a milujem;

• myslieť si, že som dosť nábožný;

• myslieť si, že som sebestačný;

• domnievať sa, že robím dosť;

• myslieť si, že môj život je najťažší;

• ľutovať sa na každom kroku;

• z nešťastných situácií obviňovať vždy druhých;

• čakať vždy na pomoc druhých a nezačať od seba;

• žiadať pomoc od Boha , ale sám nepomôcť nikomu;

• myslieť si, že aj bez lásky k Bohu a k ľuďom možno šťastne žiť

• všetko vidieť pesimisticky, tragicky a beznádejne;

• na všetko hľadieť jednostranne;

• brať všetko krajne fanaticky;

• extrémne odsudzovať nové veci;

• zubami nechtami sa držať tradície, zvyku, minulosti, aj keď v nich už nežijeme;

• hovoriť zle o živote, keď sa neplnia naše predstavy;

• nespájať všetko s láskou k Bohu;

• hromžiť, roztrpčovať sa, reptať, znechucovať iných;

• zamerať sa krajne na veci, ktoré sa pominú;

• podliehať malomyseľnosti, preceňovať sa;

• nadmerný strach zo smrti;

• stále obavy o budúcnosť, akoby nebolo Božej starostlivosti;

• samotárenie;

• neplodná fantázia, neplodná melanchólia;

• rozpustilosť;

• prílišné rozumárstvo;

• precitlivelosť;

• ustavičná zachmúrenosť, zvraštené čelo a výčitky každému.