Biblická hodina č. 27     

        Duše zachránené, duše zatratené, duše v očistci – časť IV.

Božie cesty nie sú našimi cestami. Božie cesty sú vždy cestami záchrany a spásy

Isté je, že Boh chce každého človeka zachrániť. Boh sa snaží o záchranu všetkých ľudí bez rozdielu a činí tak až do poslednej možnej sekundy „slobodného“ života človeka. Ako nám potvrdzuje prípad svätého kňaza Jána Mária Viannea (pozri. napr. Víťazstvo srdca č.88, str.19), Boh chce každému, aj v poslednej sekunde života, všetko odpustiť a povedať mu: „Ešte dnes (čoskoro) budeš so mnou v raji“. Boh sa nezastaví vo svojom úsilí ani vtedy, keď má pred sebou zatrpknutého človeka,  človeka s „ťažkou morálnou minulosťou“, či „samovraha“.

Kto je určite zatratený?

Môžu byť ľudia, ktorí sa dlhodobo správajú ako „lotor po ľavici“ a s Bohom nikdy, teda ani v okamihu smrti, nechcú mať nič spoločné. Takýto rázny postoj opovrhovania a odmietania Boha, kedy sa človek nenávistne a nepriateľsky stavia proti Bohu aj v posledných sekundách života, je isté zatratenie. Áno, takýto postoj je možný, ale určite nie je bežný a častý. Koho sa ešte hrozné slová zatratenia týkajú? Konkrétne a s istotou to nemôžeme povedať na nikoho, a to ani v prípade tých najhorších vrahov, zlodejov a zločincov. Jediný rozsudok, ktorý je určite správny a spravodlivý, je ten Boží vynesený pri osobnom súde.  

Nebo je veľkodušný dar Božej lásky

Nebo si nikto ničím nemôže zaslúžiť. Čo by „hriešny“ človek musel vo svojom krátkom pozemskom živote vykonať, aby bol automaticky „hodný“ vstúpiť do Božieho príbytku? Ani najčistejšia a najsvätejšia Panna Mária si nebo neotvorila tým, že si ho „zaslúžila“; aj ona ho dostala ako dar. Nebeské kráľovstvo automaticky „prináleží“ iba Bohu. Nebo je vždy a pre všetkých ľudí nezaslúžený dar, čo tvorí podstatu nádeje pre všetkých, čiže aj pre toho najväčšieho hriešnika. Nebo je veľkodušne ponúknutý dar, ktorý musíme iba „prijať“ a prijať ho „včas“.

Ťažký hriech, a predsa do očistca a potom do neba?

Každá vražda či samovražda je smrteľný hriech. Aj viaceré iné skutky sú ťažkými hriechmi. Lenže pozor! Iba Boh pozná aj skryté okolnosti a všetky podrobnosti daného stavu a skutku. My ľudia vnímame len „navonok a povrchne“, nikdy nepoznáme všetky okolnosti, preto náš úsudok vôbec nemusí byť zhodný s tým Božím a môže byť presne opačný. „Smrteľný hriech“ je len vtedy „smrteľný“, keď naozaj spĺňa všetky atribúty smrteľného hriechu. Napr. zo svedectva sv. Jána Mária Viannea vieme, že istý neveriaci samovrah, ktorého manželka oplakávala ako zatrateného, nebol v pekle, ale v očistci. Manželke, ktorá tomu ani na tretíkrát nechcela uveriť, sv. kňaz povedal: „On je zachránený. Je v očistci a treba sa zaňho modliť. Pri skoku z mosta pred dopadnutím do vody mal ešte toľko času, aby si vzbudil ľútosť. Túto milosť mu darovala Matka Božia. Spomeňte si na mesiac máj. Vo vašej izbe stála vždy v máji socha Panny Márie a váš manžel vám to dovolil. Aj keď bol neveriaci, niekedy sa dokonca zjednotil s vašou modlitbou. To mu vymohlo ľútosť a posledné zľutovanie.“ Zronená žena sa z Arsu vrátila „uzdravená“ od svojho mylného presvedčenia, čo jej zmenilo život. Úplne neveriaci človek neexistuje. Každý človek je Božie dieťa, stvorený na obraz Boha, má svedomie od Boha, vnútorne vie rozpoznať dobro od zla, samozrejme na rôznych stupňoch poznania. S takýmto svedomím sa každý človek môže stať blaženým a zachrániť si dušu pred večným zatratením, hoci aj v poslednej sekunde života.

Mária Simma (1915-2004) – Z vízií tejto rakúskej mystičky, ktorú vyše 60 rokov navštevovali duše z očistca, sa dozvedáme mnohé dôležité pravdy o dušiach v očistci. Mária Simma, po osobnom zasvätení sa Panne Márii, sa stala „matkou duší v očistci“. Rozsiahly psychologický posudok potvrdzuje, že Mária Simma netrpela žiadnou hystériou či psychopatiou, bola úplne zdravá a nohami pevne na zemi. Bola veľmi skromná a silná osobnosť.

Z jej výrokov vyberám:

Vrátili by sa duše z očistca na zem? – „Žiadna duša by sa nechcela vrátiť z očistca na zem, pretože má poznanie, ktoré nás nekonečne presahuje. Hla, v tom spočíva rozdiel medzi očistcom a utrpením, ktoré poznáme tu na zemi. V očistci majú duše istotu, napriek hroznej bolesti, že budú môcť navždy žiť s Bohom. Táto absolútna istota im spôsobuje to, že radosť je väčšia ako bolesť. Neexistuje na zemi nič, čo by v nich vyvolávalo túžbu znovu tu žiť, lebo na zemi si nie sme nikdy ničím istí."

dušu do očistca posiela Boh alebo sa sama rozhoduje tam ísť? – „Duša sa sama rozhoduje ísť do očistca, aby bola dokonale čistá, keď pôjde do neba. V očistci duša úplne plní Božiu vôľu. Teší sa napríklad z dobra a želá si naše dobro. Veľmi miluje Boha, aj ľudí na zemi. Je dokonale spojená so svetlom Božím v Duchu Svätom.“

V momente smrti vidno Boha v plnom svetle, alebo len neurčitým spôsobom? – „Ešte neurčitým spôsobom, ale s takým jasom, že to stačí na vyvolanie nostalgie. Oproti temnotám tejto zeme je to oslepujúci jas, ale to ešte nie je nič oproti úplnému svetlu, ktoré spozná duša v nebi. Duša je natoľko očarovaná Svetlom, že návrat do vlastného tela na zem je pre ňu agóniou. “

aká je úloha Panny Márie pre duše v očistci? – „Často ich prichádza potešiť a hovorí im, že urobili veľa dobrých vecí na zemi a povzbudzuje ich.“

Existujú zvláštne dni, kedy ich vyslobodzuje? – „Áno, stáva sa to hlavne na Vianoce, na Všetkých svätých, na Veľký piatok, v deň Nanebovstúpenia Pána a v deň Nanebovzatia Panny Márie.“

Ktoré z hriechov najčastejšie spôsobujú to, že nás dostanú do očistca? – „Sú to hriechy proti láske k blížnemu, zmilovaniu sa nad niekým, tvrdosť srdca, nepriateľstvo. Ohováranie, klebety, krivé obvinenia sú najhoršie pošpinenia, ktoré vyžadujú dlhé očisťovanie. Hnev a nevraživosť, ktoré v sebe udržiavame, vedú k najhoršiemu. Pokiaľ ide o slová, nikdy nemôžeme dostatočne zdôrazniť, že kritizovanie a zlomyseľnosť môže naozaj zabíjať, a naopak, dobré slovo môže uzdravovať.“

ktorí ľudia majú najväčšiu príležitosť ísť priamo do neba? – „Tí, čo majú dobré srdce ku všetkým, pretože láska k blížnemu ospravedlní mnoho hriechov (sv. Pavol).“

Akými prostriedkami, ktoré máme na zemi k dispozícii, sa môžeme vyhnúť očistcu a ísť priamo do neba?
„Musíme urobiť veľa pre duše v očistci, pretože ony nám potom neskôr pomáhajú. Treba mať veľa skromnosti. Je to najväčšia zbraň proti Zlému. Skromnosť zaháňa Zlo.“

aké sú najúčinnejšie prostriedky na oslobodenie duší z očistca? – „Hlavne sv. omša, pretože sa počas nej sám Kristus obetuje z lásky k nám. Je to obeta Krista seba samého Bohu, čo je najkrajšia obeta. Kňaz je zástupca Boha, ale Boh sám sa ponúka a obetuje sa za nás. Účinok sv. omše za mŕtvych je o to väčší, čím väčšiu úctu k sv. omši mal nebožtík za svojho života, či sa počas nej modlil s úprimným srdcom, či na ňu chodil, ak mal voľno aj počas týždňa. Títo ľudia majú ešte väčší úžitok zo sv. omší, ktoré sa za nich slúžia. Aj tu každý zožne to, čo zasial.“  ...  „Existuje aj iný veľmi účinný prostriedok pomoci dušiam v očistci, a to je dobrovoľné obetovanie našich bolestí, pokánie, pôst, zriekanie sa a taktiež obetovanie nášho nedobrovoľného utrpenia a bolestí ako choroba, smútok za niekým, čo nás opustil alebo zomrel. Duše v očistci vidia veľmi dobre, či v deň pohrebu sa ten či onen ozaj úprimne za ne modlí, alebo je iba jednoducho prítomný na pohrebnom akte. Slzy neslúžia na nič, pomôcť môže iba modlitba. Duše sa sťažujú, že ľudia idú na pohreb bez toho, aby sa úprimne pomodlili čo len jednu modlitbu.“ ... „Utrpenie na zemi nemá vždy tú istú cenu. Keď trpíme na zemi, môžeme ďalej rásť v láske, môžeme získať zásluhy, čo nie je prípad utrpenia v očistci, pretože tam slúži utrpenie iba na očistenie sa od hriechu. Na zemi máme všetky milosti a slobodu vybrať si. Toto môže dať mimoriadny význam nášmu utrpeniu. Keď tieto bolesti obetujeme a prijímame s trpezlivosťou a skromnosťou, tak aj celkom malé obety, čo ponúkame, môžu mať neslýchanú moc v pomoci dušiam. Najlepšie je spojiť naše utrpenie s utrpením Ježiša a zveriť ich do rúk Márie, lebo ona bude najlepšie vedieť, ako ich použiť, pretože my sami často nepoznáme súrne potreby tých, čo sú okolo nás. Toto všetko nám Mária vráti v hodine bolesti a smrti; čo sme jej obetovali, bude naším najcennejším pokladom na druhom svete.“  ... „Utrpenie je najväčším dôkazom Božej lásky. Ak ho dobre obetujeme, môžeme získať veľa duší.“

Čo treba robiť, aby sme prijali utrpenie ako dar, a nie ako bolesť, ako to často býva? – „Treba všetko odovzdať Panne Márii, lebo Ona najlepšie vie, kto potrebuje takú, či onakú obetu svojho utrpenia, aby bol zachránený. “    „Nepozerajme sa na utrpenie iba ako na trest. Môže byť prijaté ako zmierna obeta nielen pre nás samých, ale predovšetkým za iných. Kristus bol čistý, nevinný a On trpel najviac ako zmierna obeta za naše hriechy. Až v nebi sa dozvieme, čo všetko sme obsiahli trpezlivým znášaním nášho utrpenia v spojení s Kristovým utrpením.“  ...   „Veľmi účinný prostriedok je Krížová cesta, pretože keď rozjímame nad Pánovým utrpením, začíname pomaly nenávidieť hriech a želáme si spásu všetkých ľudí. Táto náklonnosť srdca prináša dušiam v očistci veľkú úľavu a vzbudzuje v nás kajúcnosť za naše hriechy.“  ...  „Ďalším veľmi odporúčaným prostriedkom pre duše v očistci je posvätný ruženec. Prostredníctvom ruženca sa z očistca oslobodia mnohé duše, lebo samotná Matka Božia príde do očistca tieto duše oslobodiť. Práve preto duše v očistci nazývajú Pannu Máriu „Matkou milosrdenstva.“  ... „Získané odpustky majú neoceniteľnú hodnotu pre vyslobodenie duší z očistca.“

Aká je úloha ľútosti v hodine smrti? – „Ľútosť a oľutovanie je veľmi dôležité. Hriechy sa odpustia, ale zostávajú ešte následky hriechov. Ak chceme získať plnomocné odpustky v momente smrti, čo značí ísť priamo do neba, musí byť duša úplne oslobodená od akejkoľvek náklonnosti k hriechu.“

V momente smrti, skôr ako vojde duša do večnosti, má ešte možnosť obrátiť sa k Bohu, hoci aj viedla hriešny život? Je určitý časový úsek medzi zdanlivou a skutočnou smrťou? – „Áno, Pán dáva každému čas na oľutovanie svojich hriechov a na rozhodnutie; prijímam alebo neprijímam možnosť ísť k Bohu.“ ... „Vtedy človek vidí film svojho života. Poznám jedného muža, ktorý veril v cirkevné prikázania, ale neveril v život večný. Jedného dňa vážne ochorel a upadol do kómy. Videl sa v jednej izbe s tabuľou, na ktorej boli napísane všetky jeho dobré a zlé skutky. Potom tabuľa zmizla, aj múry izby a bolo tam nekonečne krásne. Keď sa prebral z kómy, rozhodol sa zmeniť celkom svoj život!“

Prichádza Ježiš osobne do očistca? – „Nikdy mi to žiadna duša nepovedala. Do očistca prichádza iba Božia Matka. Ani svätí neprichádzajú do očistca, ale anjeli tam sú. Je tu svätý Michal a každý anjel strážny je pri svojej duši.“

Čo robia anjeli strážcovia v očistci? – „Potešujú a pomáhajú im. Duše ich môžu dokonca aj vidieť. “

Sú v očistci aj kňazi? – „Áno, je ich tam veľa. Nepomáhali rešpektovať sv. Eucharistiu, a tým trpí celá viera. Často sú v očistci preto, že zanedbávali modlitbu, čo zmenšilo ich vieru. Je však aj veľa tých, čo išli priamo do neba.“

Čo by ste povedali kňazovi, ktorý by chcel naozaj byť kňazom podľa Božieho srdca? – „Poradila by som mu, aby sa veľa modlil k Duchu Svätému a každý deň ruženec.“

Aké postoje nášho srdca môžu definitívne zatratiť našu dušu a priviesť ju do pekla? – „Ak niekto nechce ísť k Bohu.“

Čriepky – „Niektoré duše z očistca, najmä tie, ktoré sa za života dlhodobo odmietali zmieriť a odpustiť, sa mi nezjavujú v obvyklej ľudskej podobe, ale v podobe zvierat (napr. pes, nazúrený hroch). Po smrti sa žiadny hriešnik nepremení na zviera, to nie. Iba jeho zverský, zvrhlý stav duše, v ktorom sa nachádza, sa symbolicky odráža v odpudzujúcej a hrôzostrašnej podobe. Tieto duše mávajú najťažší očistec, aký len existuje.“

Záverečné slová Márie Simmy z knihy „Dostaňte nás odtiaľto“: „Úbohé duše mi povedali, že Cirkev je v najhoršom stave v celej svojej histórii. Ale tiež mi povedali, že sa to veľmi zlepší a môžeme sa tešiť na pokojné časy (nebude teda koniec sveta). Predtým však príde veľká búrka a Panna Mária nechce, aby sme sa báli, mysleli na to a klebetili o tom. Boh sa vždy stará o svoje deti. Táto búrka bude naplnením slov z La Salletty, ktoré hovoria, že na nás príde niečo, čo sme nikdy nevideli. Aj slová z Fatimy, tiež varovania z Garabandalu a tajomstvá, ktoré si strážia „deti“ z Medjugorja. Napokon vám odovzdávam to, čo nám naša Matka o tom radí. Len sa modlite a postite za pokoj na zemi a prinášajte Božiu nezmerateľnú lásku a odpustenie všetkým bratom a sestrám všade.“

medjugorje – V počiatkoch medjugorských zjavení Panna Mária ukázala malým vizionárom aj očistec, nebo i peklo. Dnes už dospelá a vyše 50-ročná vizionárka Vicka Ivankovic-Mijatovic pútnikom pri tejto otázke jednoznačne tvrdí, že „do pekla idú iba tí, čo sa rozhodli ísť tam celkom slobodne.“ Boh nikoho neposiela do pekla, práve naopak, Boh úpenlivo prosí každú dušu, aby prijala jeho milosrdenstvo. Hriech proti Duchu Svätému, o ktorom hovorí Ježiš, že sa neodpúšťa preto, lebo sa jedná o radikálne odmietanie Božieho milosrdenstva, pri plnom svetle a pri plnom vedomí. Vizionárka Vicka hovorí, že „do pekla sa dostane človek v dôsledku pýchy, ak tvrdohlavo a dobrovoľne vyslovuje Bohu svoje nie.“ A zdôrazňuje, že „naša modlitba môže vyprovokovať skromnosť u toho, čo umiera a jediný, čo i najmenší čin skromnosti a ľútosti, môže spôsobiť vyhnutie sa večnému zatrateniu.“

Sestra Faustína – Medzi svätých, ktorí vo svojich mystických videniach videli očistec, nebo i peklo patrí aj sv. sestra Faustína (1905-1938). Aj Denníček sestry Faustíny potvrdzuje, že i napriek nekonečnému Božiemu milosrdenstvu je možné, že niektoré duše, keďže sú slobodné, odmietajú Boha až do konca svojho života a zvolia si žiť bez neho po celú večnosť. Čo sa stane s týmito dušami? Svätá Faustína nám v tomto prípade podáva jeden z najotrasnejších opisov pekla. Sestra Faustína píše: „Dnes som sa vedená anjelom ocitla v priepastiach pekla. Je to miesto ohromných múk, hrozných už svojím rozsahom. Uvidela som nasledujúce utrpenia, ktoré sú zároveň trestom: 1.  prvé utrpenie, spôsobované peklom, je strata Boha; 2.  druhé utrpenie spôsobujú neustále výčitky svedomia; 3.  tretie utrpenie je spôsobované vedomím, že tento stav sa nikdy nezmení; 4.  štvrtým utrpením je oheň, spaľujúci dušu, ktorý ju však nikdy nezničí; toto utrpenie je strašné, lebo je to duchovný oheň Božieho hnevu; 5.  piatym utrpením je trvalá temnota sprevádzaná zadúšajúcim smradom. A hoci je tma, diabli a zavrhnuté duše sa navzájom vidia. Zároveň vidia všetko zlo, čo spáchali ostatní, ale i oni sami; 6.  šieste utrpenie je trvalá prítomnosť Satanova; 7.  siedmym utrpením je strašná zúfalosť, nenávisť k Bohu a samé preklínania, zlorečenia a rúhania. Tieto tresty znáša každý zo zatratencov, lenže tým sa to nekončí. Sú aj osobitné muky určené pre určité duše, a to muky zmyslov. Každá duša prežíva osobitné muky podľa toho, čím hrešila, a to hrozným a neopísateľným spôsobom. Sú tam strašné jaskyne, priepasti múk, kde sa trápenia odlišujú jedno od druhého. Keby ma nebola podržala Božia všemohúcnosť, bola by som pri pohľade na tieto strašné tortúry umrela. Hriešnik si pritom uvedomuje, že tie zmysly, ktorými hrešil, budú takto trpieť po celú večnosť. Toto píšem na Boží príkaz, aby sa nijaká duša neospravedlňovala tvrdením, že nijaké peklo nebolo a ani nie je, alebo že nik nevie, či naozaj je.“  ... „Ja, sestra Faustína, som na Boží príkaz bola v hlbinách pekla, aby som o tom rozprávala dušiam a dosvedčila, že peklo existuje... Diabli boli voči mne plní nenávisti, lenže na Boží príkaz ma museli poslúchať... Pritom som si všimla, že väčšina duší, ktoré sú tam, sú tie, ktoré neverili, že peklo jestvuje. Keď som sa prebrala, pri pomyslení, ako duše v pekle strašne trpia, som sa od ľaku nemohla spamätať. Preto sa oveľa horlivejšie modlievam za obrátenie hriešnikov a neustále za nich prosím milosrdného Boha...“ (Denníček, bod 741).   ...  „Často pomáham dušiam umierajúcich a vymáham pre nich dôveru v Božie milosrdenstvo. Úpenlivo prosievam Božiu veľkodušnosť o milosť, ktorá vždy zvíťazí. Božie milosrdenstvo sa tak dostáva hriešnikovi v poslednom okamihu osobitným a tajomným spôsobom. Nám sa navonok zdá, že všetko je stratené, lenže nie je to tak.“  ...  „Duša osvietená posledným mocným lúčom Božej milosti sa v poslednej chvíli obráti k Bohu s takou veľkou láskou, že Boh jej vzápätí odpustí previnenia i tresty. Navonok sa to však neprejaví nijakým znakom ľútosti ani kajúcnosti, lebo oni navonok nereagujú. Ach, aké nepochopiteľné je Božie milosrdenstvo! Lenže beda! Sú i také duše, ktoré vedome a dobrovoľne takúto milosť odmietnu a pohrdnú ňou. Milosrdný Boh dá duši počas umierania vnútornú svetlú chvíľku, počas ktorej duša, ak chce, má možnosť vrátiť sa k Bohu. Lenže neraz je v dušiach taká veľká zaťatosť, že sa vedome rozhodnú pre peklo a márne sú potom všetky modlitby, ktorými iné duše za ne prosia Boha, ba márne je aj všetko úsilie z Božej strany.“ (Bod 1697). Podobné slová nachádzame aj u iných svätých. Podobne nás učí napr. sv. Páter Pio, sv. Terézia z Lisieux, a iní.

Dobrý návrh pre každého na záver – Každý by mal okamžite zavrhnúť myšlienku na peklo. Rozhodnime sa nejsť ani do očistca. Rozhodnime sa rovno pre svätosť. Je to možné a v rukách máme všetko potrebné. sv. Ján z Kríža povedal: „Božia prozreteľnosť dáva každému potrebné očistenie počas pozemského života, aby mu umožnila v hodinu smrti ísť rovno do neba.“ Božia prozreteľnosť nám dáva „do cesty“ mnohé „ľahšie“ možnosti, ale aj boje, zápasy, ťažkosti, choroby a bolesti a dáva nám ich práve s úmyslom osobného očistenia. Všetky „božie očisty“, ak ich prijmeme, stačia na to, aby nás priviedli rovno do neba. Prečo to nie je prípad všetkých duší? Lebo nechápeme, odmietame, búrime sa, neprijímame s láskou a vďačnosťou všetky dary života a „hrešíme“ neprijatím a reptaním. Žiadajme si dary Ducha Svätého, aby sme dokázali využiť každú príležitosť, aby nás Boh v deň smrti videl čistých a krásnych. Pán nikdy neprisľúbil osobitné úľavy a uľahčenie. Ak však svoju životnú cestu prežijeme v dôvere, v istote a v pokoji, Božia milosť nás privedie ku šťastiu a večnej blaženosti. Je veľmi dôležité využiť čas, ktorý máme, lebo je naozaj vzácny. Ako hovorí sv. sestra Faustína, aj samotní anjeli nám „závidia" túto moc, ktorú máme ešte v tomto pozemskom živote. Každý čin lásky, ktorý obetujeme Pánovi, každé sebazaprenie, hoci len malé, každý pôst, malé odopretie si niečoho príjemného, každý boj proti zlým sklonom a nedostatkom, každé odpustenie nepriateľom, každá modlitba, všetky tieto malé veci, ktoré môžeme ponúknuť a darovať Pánovi, budú našou ozdobou, šperkom a skutočným pokladom pre večnosť. Sv. Ján Mária Vianney hovorí: „Všetci svätci nezačali svoj život dobre, ale ho dobre skončili.“ Obetujme sa a modlime sa za obrátenie hriešnikov, najmä za tých, ktorým hrozí večné zatratenie. Modlime sa dnes za zomierajúcich. Modlime sa za duše v očistci, ktoré čakajú a túžia po Bohu, ktorý sa im už ukázal a bude ich večnou blaženosťou. Nezabúdajme, že modlitba detí má obrovskú moc. Aj dôchodcovia, ktorí majú viac voľného času, by mali často chodiť na sv. omšu a svojimi obetami a modlitbami zhromažďovať poklady milostí pre seba, ale aj pre zosnulých a pre tisíce ostatných duší. Veľké milosti sa premrhajú pre (našu) nevedomosť, ľahostajnosť, vlažnosť, lenivosť! Ako sme si už povedali, okrem pápeža Benedikta XVI. v encyklike Spe salvi tajomstvo Božieho milosrdenstva a spásy podrobne vysvetľuje aj pápež sv. Ján Pavol II. vo svojej encyklike o milosrdenstve „Dives in misericordia“ z 30.12.1980 a učia nás aj mnohí svätí. Na danú tému máme k dispozícii viacero rôznych vyjadrení, dokumentov a kníh. Pri týchto slovách si naplno uvedomujeme, ako veľmi môžeme pomôcť osobnou obetou a modlitbou sebe, ale aj mnohým ostatným dušiam živých i mŕtvych. Je isté, že cez pomoc dušiam v očistci môžeme získať mnoho Božích milostí, ktoré našu štedrú pomoc ešte štedrejšie vracajú.